Keďže sme kajakári telom aj dušou, máme veľmi radi príbehy a skúsenosti ľudí, ktorí sú rovnako nadšení pre tento šport ako my. V tomto prípade sme sa stretli s nadšencom, ktorý dokázal niečo úžasné. Je ním pán Miro z Martina, ktorý si vlastnoručne vyrobil drevený kajak.
Ako som začal s vodáctvom
Ahoj, volám sa Miro a pochádzam z Martina. S partiou kamarátov, väčšinou dôchodcov, patríme do klubu jaskyniarov Spaleoklubu Veľká Fatra. No je pravda, že nie sme už tak ohybní, ako za mladých čias. Dušou sme však stále mladí! Chceli sme byť neustále aktívni, a preto sme sa pred pár rokmi nechali zlákať vodáctvom. Mňa tento šport poriadne chytil a v hlave mi skrsla myšlienka, že by som si mohol postaviť vlastnú loď.
Začalo to nadšením a túžbou, ktorá ma hnala dopredu. A skončilo to nie jednou loďou, ale rovno štyrmi! Jednu mám trvale v lodenici Splavma v Novej Dedinke pri Senci, kde na vode trávime s partiou asi najviac času. Počkáme na koniec letnej sezóny, kedy je tu naozaj veľa ľudí a po nej chodievame na 3-4 dni pod stan.
Pozrite si našu ponuku kajakov
Naša vodácka sezóna začína Trojkráľovým splavom a končí na Dušičky. S vodákmi zo Žiliny zo združenia Turistický štvorček zas radi splavujeme Oravu a vyskúšali sme si už aj Štefánsky splav na Váhu z Vrútok do Strečna. Zopár videí zo splavov nájdete aj na mojom Youtube kanáli pod menom Miroslav Brežný.
/
Na jednom z týchto splavov, konkrétne na Orave, sa mi „podarilo“ môj drevený kajak preraziť. Bolo totiž málo vody. Takže viem, že na tento splav už len v plastovom kajaku! Poďme však už k môjmu kajaku. Poviem vám, ako sa mi ho podarilo vyrobiť a čo všetko tomu predchádzalo.
Moja cesta k vlastnoručne vyrobenému kajaku
Na internete som sa dopátral ku Kanadskému kajaku, ktorý sa mi veľmi zapáčil. No jeho cena ma doslova ohúrila. Začal som teda surfovať a snažil som sa ho nájsť lacnejšie. To sa mi síce nepodarilo, ale narazil som na kompletné plány na stavbu tohto kajaku, ktoré sa dali zakúpiť. Povedal som si, že to vyskúšam.
Musím sa priznať, že stavba tohto môjho prvého kajaku bolo naozajstné trápenie. Nemal mi kto poradiť, na všetko som musel prísť sám. Pracoval som štýlom pokus – omyl. Po pol roku, keď sa mi konečne podarilo prísť na všetky finesy, bol môj drevený kajak z bukovej preglejky na svete. Je to naozaj krásna loď. Má však jednu malú chybičku, a to je jej váha 40 kg. Známy drevár mi poradil, aby som to skúsil s iným materiálom, konkrétne topoľom. A tak sa začala moja výroba druhej lode. Tá síce nemá krásnu kresbu dreva, ale zato je o polovicu ľahšia, má 20 kg.
Akosi ma stavba kajakov chytila a teraz pracujem na ďalšej lodi zo styroduru. Opäť je to však systém pokus – omyl. Predpoklad je, že bude mať 8 kg, tak snáď sa mi podarí. Držte mi palce. S vodáckym „ahoj!“ vás zdraví nadšenec Miro.