Keď sme sa pred pár rokmi rozhliadali po vhodných kajakových turistických cieľoch
Keď sme sa pred pár rokmi rozhliadali po vhodných kajakových turistických cieľoch, do oka nám padli Mazúrske jazerá a srdce poskočilo pri spomienke na detské detektívky s pánom Tragáčikom. Za pomoci vyhľadávačov a vodáckych stránok sme pretriedili za vagón možností a začali tým najznámejším a najikonickejším: kajaktrailom Krutynia. Okrem nížinnej riečky Krutynia je to sústava dvadsiatich jazier a ôsmych ďalších riečok, ktorá má od dedinky Sorkwity po zvyčajný koniec v Ruciane-Nida 109 kilometrov. Tie si ešte môžete predĺžiť pádlovaním po priľahlých jazerách. Máte srdce pripravené? Tu je krátky popis, ako sa dá stráviť fantastický týždeň na poľskom severovýchode.
V sobotu prichádzame do mestečka Krutyň, centra diania. Je polka septembra, teploty stále tropické, letný dav vodáckych rodín je fuč. V požičovni nakladáme na strechu našej Fábie dva plastové morské kajaky Aquarius Trek a ku nim dostávame malého zošítkového sprievodcu. Presúvame sa do stanice wodnej v Sorkwitoch, dobre sa tu nasadá na vodu. Parkujeme pri kempe auto celý týždeň, z konečnej Ruciane-Nida sem ide priamy autobus a to je fajn. Po prepádlovaní dvoch jazier si na trávnatom brehu jazera Lampasz robíme prvý tábor a otvárame pri ohníku fľašku vína.
Ďalšie dni pádlujeme cez jazerá, pospájané úzkymi umelými alebo prírodnými riečkami, ktoré lenivo tečú až stoja, ale sú vyčistené a nikde netreba prenášať alebo prekladať cez padnuté stromy. Keď nevieš kadiaľ ísť, stačí sa dobre poobzerať – poľský vodák nenechá cudzieho pádlera v kaši. Východy z jazier schované v trstine sú zreteľne označené značkami, občas sa orientujeme podľa gépeesky, ale nie je to nutné. Každý možný vodný problém je ohlásený veľkými modrými tabuľami s výkričníkom a číselným kódom. Neorientujeme sa v ich kódovaní, najprv sa nechápavo chodíme pozerať za mosty alebo mierne zákruty, kým nám docvakne, že tie tabule zbytočne dramaticky varujú aj pred vedením vysokého napätia alebo neškodnými kmeňmi hlboko pod vodou, či nízkou lávkou. Na brehoch jazier sú v pravidelných poldenných intervaloch stanice wódne – vodácke kempy s chatkami, ihriskami, výčapom alebo reštauráciou, takto krátko po hlavnej sezóne ešte stále otvorené, aj keď len v ospalom prevádzkovom móde.
Mohli by sme zakempovať aj v nich, ale prečo by sme to robili, keď na brehoch jazier sú romantické a čisté rybárske plácky s luxusom malých ohnísk, tieňa stromov a nízkej trávy? Vodu si naberáme v kempoch, v krčmách alebo obchodíkoch okolo rieky, kde si doplňame zásoby potravín. Občasné tabule limitujúce táborenie alebo vyloďovanie na breh rešpektujeme. Jeden večer nás príde majiteľ lúky, na ktorej sme sa už rozložili a nevšimli si nenápadnú tabuľku, skasírovať o symbolických pár zlotých. Obojstranná spokojnosť.
Pri prechode okolím mesta Krutyň stúpa počet lodí, jednodňových vodákov, a komerčných lodných výprav. Nie je to nič nepríjemné, skôr vítaná zmena. Všetci sú v kajakoch, celé rodiny od detí po starých rodičov, keňu stretneš v Poľsku málokedy, a väčšinou má posádka preveľmi svalnaté ruky. Sem tam sa výnimočne nakrátko môže zjaviť aj motorový čln, inak majú na celej trase až po konečnú fázu na veľkých jazerách utrum. Poniže Krutyne už ruch zase stíchne. Po štyroch dňoch od štartu vyplávame na obrovské jazero Beldany. Máme ešte dva dni čas, rozhodujeme sa predĺžiť si trasu a jeden deň prepádlovať 16 km na sever, do mazúrskeho centra Mikolajki. Vietor je priaznivý, okolo nás ticho kĺžu biele plachetnice a občas zahučí motorová loď, ale všetci nás ohľaduplne s veľkou rezervou míňajú a priateľsky kývajú. Vôbec celý týždeň sme nestretli nepríjemného človeka, ľudia sú tu milí a zhovorčiví, zaujímajú sa o nás, ponúkajú pomoc alebo informácie. V Mikolajkách si prezeráme mestečko, vychutnávame miestne špeciality z kuriatok a poobede sa lenivým tempom poberáme späť na juh. Vyberáme si najkrajšiu z voľných pieskových zátok so slnkom vyhriatou vodou, večer sa kúpeme, dlho sedíme pri ohni a neochotne sa zmierujeme s faktom, že zajtra nás čaká posledná vodná etapa.
Tá zahŕňa aj malú plavebnú komoru – sluzu – pred jazerom Guzianka. Netušíme, čo nás čaká a čo máme robiť. Ešte sa len blížime do malého prístavu a z okna väčšej lode už na nás máva chlap, aby sme sa poponáhľali, že máme zelenú. Tak z obzerania nebude nič, ideme rovno na to. Sme poslední v poradí, pán sluziar nás posunkami ponaviguje k jednému betónovému kraju komory, kde sa chytíme lán a už sa zatvárajú vráta. Po napustení obíde každú loď s dlhou tyčou s vrecúškom na mince, kam vhodíme požadovaných pár drobných, ak treba, povydáva, a chňapkou podá doklad. Trvá to asi pätnásť minút. Keď sa komora napustí, a vráta otvoria, opäť posunkami dostávame prednosť pred väčšími loďami a sme z toho vonku. Toto je jediná komora na Krutynskom šlaku, okrem nej sme štyri krát prenášali kratšie aj dlhšie przenosky – od 20 do 100 m, niektoré len cez hrádzky medzi jazerami, niektoré obchádzali mlyn. Nič dramatické to nebolo.
Vychutnávame posledné kilometre do Ruciane, kde sa najeme, pozrieme na autobusovej stanici odchod autobusov a nájdeme si posledný pekný bivak na protiľahlom brehu jazera. Práve sa ochladzuje a leto končí. V nedeľu ráno je len niečo cez desať stupňov, na brehu pekného parku si losujeme, kto ostáva pri lodiach a kto ide po auto. Je to rýchle, trvá to len zo dve hodiny a som späť. Nakladáme lode na strechu aby sme ich vrátili do Krutyne – nevyužívame síce možnosť odvozu a dovozu lodí, ale inak to funguje tak ako v čs vodáckych požičovniach, vrátane dopravy pre posádku, a je to celé zhruba o polovicu lacnejšia sranda ako u nás.
Ešte na jednom jazere stojíme a varíme na ohni posledný poľský obed, kým sa vydáme po dobrých nových poľských cestách domov. Hotovo. Perfektný týždeň za nami, sme neuveriteľne naendorfínovaní a práve nás zachvátila láska k poľským vodám, ktorá nás sem odvtedy už párkrát zaviedla a ešte zavedie.
Poľština je krásny jazyk, skúste si počítať pár faktov a popozerať mapu napríklad tu: https://www.splywy.pl/krutynia/ .
Marta, B. Bystrica
