Plavba v kajaku je úžasný relax a zároveň maximálny adrenalín. Svoje o tom vie aj Ľuboš Šenitko, medzi kamarátmi známy ako Šeki. Do kajaku nastúpil na severe Európy ako úplný začiatočník. A po pár týždňoch z neho vystúpil v Delte Dunaja ako skúsený kajakár. Poďte sa s ním zoznámiť!
Kajakari: Ahoj Ľubo. Poznám ťa ako dobrodruha, ktorý rád cestuje. Viem, že máš za sebou aj jeden naozaj netradičný zážitok. Splavil si Dunaj na kajaku. Celkom sám! Bez akýchkoľvek skúseností. Je to pravda?
Šeki: Áno. S kajakmi som sa zoznámil náhodou. Bol som na výlete v Lotyšsku. V jednom turistickom centre sa ma pani opýtala, či by som nemal záujem o výlet na kajaku. Všetko bolo zabezpečené. Kajak mi privezú, spustia ma na vodu a na konci stanovenej trasy ho vyzdvihnú.
Voda bola úplná pohoda, mám pocit, že nesiahala viac ako po kolená. Tak som sa teda „nalodil“ a užíval si to. Slnko svietilo, vtáčiky spievali, prezeral som si okolitú prírodu. Proste krása. To bola moja prvá a v podstate jediná skúsenosť s kajakom. A zapáčila sa mi.
K: To znamená, že nikdy v živote (okrem tejto skúsenosti) si v kajaku nesedel a v podstate na „prvý šup“ si sa odhodlal na plavbu krížom cez Európu?
Š: Aby som neklamal, v kajaku som ešte raz sedel. Pochádzam z Michaloviec, neďaleko Zemplínskej Šíravy. Jednu plavbu som absolvoval aj tu. Trvala asi 20 minút. Moje skúsenosti s kajakom boli teda, dá sa povedať, nulové.
K: Ale zažiť nejaké dobrodružstvo v kajaku ťa zjavne lákalo.
Š: Jasné. Najprv som si povedal, že splavím Volgu. Od tohto plánu som však postupne upustil. Nie som úplný blázon 🙂 a povedal som si, že ak sa niečo pokazí, bude lepšie, ak ma budú „ratovať“ v Európskej únii, ako keby po mňa niekto musel cestovať do Ruska. Padlo teda rozhodnutie. Splavím Dunaj.
K: Tak rozprávaj. Čo všetko si musel vybaviť, ako si si vybral loď, aké boli začiatky?
Najprv som premýšľal, na čom sa budem plaviť. Rozhodoval som sa medzi plastovým a gumovým kajakom. Potom som sa však dočítal, že v Nemecku je istý úsek Dunaja, ktorý je prírodnou rezerváciou. Dá sa splaviť, ale iba v plastovom kajaku. A tak bolo rozhodnuté.
Ďalej som premýšľal, aký veľký by kajak mal byť. Veď mal niesť mňa a celú výbavu, ktorú budem na takej dlhej plavbe potrebovať. Vedel som, že kajaky sú buď úzke a rýchle alebo široké a pomalšie. Stavil som na pohodlie. Objavil som kajak, vyrobený v Británii, určený pre americký trh. Kúpil som ho v Londýne (kde žijem). Hneď som si kúpil aj veslá, nepremokavú vestu a nepremokavé vaky na batožinu.
Ďalšia vec, ktorú som musel riešiť, bola preprava kajaku do Čierneho lesa v Južnom Nemecku, kde Dunaj pramení. Vedel som, že logistika bude problém. Kajak mal 5,35 metra a asi 27 kg! Aj to som si však vyriešil po svojom. Povedal som si, že mám viac času ako peňazí. Tak načo investovať do drahej prepravy, keď si to viem zabezpečiť sám. Mám predsa bicykel, zoženiem nejaký vozík a ide sa. Až v cieli som zistil, že som dal nejakých 1300 km, kým som dorazil k prameňu Dunaja.
Vráťme sa však k vozíku. Mal som problém niečo také zohnať. Väčšinou tieto prípojné vozíky k bicyklom majú nosnosť len cca 20-30 kg. A samotný kajak mal predsa 27! Snažil som sa teda zohnať niečo, čo by malo nosnosť aspoň 70 kg.
Nakoniec sa mi podarilo nájsť železný, s nosnosťou 100 kg, ktorý však sám o sebe vážil nejakých 12-15 kg. Mal som teda čo ťahať. Ďalším problémom bola dĺžka vozíka. 5,35 m nemal ani zďaleka. Kúpil som teda nejaké železné rúry a zohnal chlapíkov, ktorí mi ich k vozíku privarili a správne vytvarovali, aby bol vozík nakoniec vhodný na prepravu kajaku.
K: Takže si sa mohol vybrať na cestu.
Š: Áno. Môj odhad bol, že do Nemecka dorazím za 2 týždne. Omyl. Tých cca 1300 km mi trvalo 4 týždne. Z Londýna som vyštartoval 6. júna. 2 dni do Doveru, potom Belgicko a smer Rotterdam. Odtiaľ popri Rýne až do Štrasburgu.
Cestou som prespával „nadivoko“ a v kempoch. V Štrasburgu však žiadny nebol! Preto som sa ubytoval v meste Kehl, čo je na druhom brehu rieky. Čakala ma cesta do Donaueschingen, kde vlastne začína Dunaj. Tá mi trvala 2 dni. Nebolo to síce ďaleko, ale do kopca… Bol to fakt ťažký úsek.
Pokračovanie na budúce 🙂
Druhú časť rozhovoru nájdete na tomto odkaze. Nezabudnite si prečítať aj tretiu časť rozhovoru.